Pozri na mna, s vichrom cvalam, predo mnou uz hustne noc, je cas! Pozri, blesky kalia moju zbran: dvojsecny, ostry mec zo Slova skuty mam, na kridlach burky proti burke sam... vpred a nikdy stat, dostihnut hrad, ten Bozi chram. Mas vraj cas a nevies kam ist, ach, ako vahas! Nasilie sa zmocni bran, Bozich bran, tak vstavaj, Ducha pros a sam prijmi boj o Krv a Gral! V dialke, tam, kde noc obtaca den a sero dusi svit je hrad! Na siedmich vrchoch, tam sa skryva Kral: Sam tam brani Krv a Gral. Krv, pre ktoru zit je maly dar. Krv, poslednu nadej v risi Zla... Slovo: Ked sa Artus a jeho rytieri vratili z chramu, ozvalo sa dunenie, sienou zablysol luc jasnejsi nez den a vsetkych naplnila milost Ducha Svateho. Potom vstupil Svaty Gral, zakryty a vzneseny a nesmrtelna krasa sa rozliala na ich tvarach. A vzdali Bohu chvalu. Pozri na mna, s vichrom cvalam, je uz noc, len blesky ziaria v tmach! Pozri: Burka zuri proti nam, pozdvihni proti nej mec, co mas: dvojsecnu zo Slova skutu zbran. On je s nami, ty a ja sme tu a s nim a vitaz bude z nas! Mas vraj cas a nevies kam ist, ach, ako vahas! Nasilie sa zmocni bran, Bozich bran, tak vstavaj, Ducha pros a sam prijmi boj o Krv a Gral!