Lesmi i poliami, èo stvoril nas vek,
V mysliach davnych pochovany je des,
Cez sedla hor, hmlistych Karpat hrebene,
Putuje v dia¾ nadej vzbudena dnes,

A stovky orlov, èo kruzia vo vysinach,
Jej vzdava poctu, ticha dostojnos vnich,
Aj tie uz znaju to, èo ini tusia len,
Ze vykriku predchadza nebadany vzdych,

A zutrap osidiel, hoc raz uz zronene,
Teraz sa prebudza apovstava spa,
Do vekov vryte runy slovanskych èias
Toho navrat teraz kazdy zna uvidie!

O, povstaò Fenix slovansky a le,
Nase duse zufaju zas teba uvidie,
A duby tisicroène v zivot preber nam zas,
Nech Perun vzkriesi nas èas...

Predlho èakal titan ukryty vnas,
Udy mu zoslably, hoc silny sa zda,
Reaze vsak pretrha, nech slovansky rod,
Utrapy otroctva nikdy viac nespozna

A synov nasich nikto viac uz nesputa,
Sa orly hrde oni budu sa nies
A veène posvatne v usiach ti bude znie:
"Ja nikdy nezradim svoj rod asvoju èes!"

O, povstal Fenix, kletu kridla rozprestrel,
Vtej chvili kazdy vedie lieta len chcel
Z tych dubov tisicroènych poèul si hlas:
Dnes Perun vzkriesil nas èas!

Paslo dievèa pavy v tom zelenom haji,
Prisli k nemu dva mladenci: "poï ty dievèa s nami!"
"Kebych s vami jela, kam bych pavy dala,
Pustim ich ja dolinami a ja pojdem s vami!"