Ládca lesov skalných stien

Keï kameò mrazom puká, hryzie zima lezivá,
Èierna je tôò, holý je strom, krajina je do tmy odetá.
V kraji dávnych liet, domova tieòov chladných hôr,
Pútnik sveta noèného, pred ním sa plazí každý tvor
...lesného sveta.

Keï vietor v kraji chladný bol,
Lesmi blúdil jeho krok.
So svitaním sa vracia,
Z dlhej púte krajinou.

Pán zeme dávnych èasov,
Vládca lesov, skalných stien,
Dych jeho vietor v korunách,
Krok jeho duní v útrobách
...lesného sveta.

Vládca lesov, skalných stien
... nevidená tvár videná len v predstavách..

Pod hviezdami, mesiacom, putoval dia¾kou severnou.
Za hranice jasných dní, kráèal cestou nejasnou.
Od ¾adových úžin, kde ležia brány chladných hôr,
Tam kde konèí poznané, zahalený temnotou je
Veèný pútnik, osud prírody len on sám,
Pozná osud, èo ¾udí straší v spomienkach.
Na oheò z nebies, silu vetra, vodný tok.
Vládca lesov, skalných stien, navždy spätý s prírodou.